Rebelka-1.Kapitola

1.Kapitola

Ráno sa ozve môj mobil, na ktorom som si nastavila budík. Vytiahnem ho spod vankúša a vypnem. Chvíľu kukám len tak do stropa až sa mi na koniec uráči vstať. Siahnem po svojej školskej uniforme, ktorú mám položenú na stoličky a pomalým krokom sa poberám do kúpelne. Samozrejme v kúpeľni ako vždy strávim skoro hodinu a vyjdem až vtedy keď som so sebou nad mieru spokojná. Schytím tašku a vyleziem na chodbu. Potichu prechádzam cez náš veľký rodinný dom. Ha! zvládla som to môjho fotra som nestretla našťastie. Och ako ho len nenávidím kvôli nemu som makala ako kôň...chcela som mu dokázať, že dokážem viesť firmu a tu to máte milí ocinko si vybral Hanabi lebo to je jeho miláčik. Vojdem do kuchyne pre desiatu a...do pi... to sa môže stať iba mne. Foter sedí za stolom a číta noviny. Jedným okom kukne kto prišiel do kuchyne. Obidvaja si navzájom vymeníme vraždiace pohľady. Ja zoberiem desiatu a treskne dvermi tak aby každý počul, že som odišla z kuchyne. Letím ako strela do školy nie, že by som sa tešila na učenie ale teším sa na svojich kamošov lebo iba pri nich viem čo znamená slovo sranda. "Hinata!" ozve sa za mnou. Otočím sa a vidím ako za mnou uteká ružovo vlasé dievča. "Oháyou Sakura." pozdravím ju ale ona sa mi iba hodí okolo krku a spusti srdcervúci plač. "Čo sa stalo?" kukám na ňu ako vyoraná myš. "Sasuke...kun...on...on chodí s Karin!" vyhŕkne zo seba. No skoro som dušu vypľula Sasuke a Karin spolu blééééééééééééééééééé. Fuj! to je neuveriteľne. Karin tá štetka a Sasuke Uchiha SPOLU?! To je absurdné. Ja asi hodím šabľu. Vtom sa ozve chichot pozriem tým smerom. Á koho nám to čerti nevezú. Za nami valí Karin a s ňou samozrejme ako vždy jej "SUPER" kamošky. "Sakura prestaň plakať nesmieš jej dať najavo, že si z toho zničená." zašepkám Sakure a tá hneď nahodí ľahostajný výraz. Karin sa zastaví pri Sakure a ukáže jej strieborný náramok. "To mi kúpil Sasuke-kun." povie a nahodí svoj prihlúply úsmev. Samozrejme Karinine kamošky spustia smiech. Sakure sa zas nahrnú slzy do očí. "Poď Sakura blchy skáču ďaleko." Schmatnem Sakuru za ruku a prejdeme okolo Karin veľkým oblúkom. OCH tá Karin tak bych ju bila po prašine! Trapka jedna nechápem ako s ňou Sasuke mohol začať chodiť. Práve zvoní na prvú hodinu, ktorou je anglina. Super tá naša retarďácka učiteľka isto sa s ňou zase pohádam no nevadí aspoň bude sranda. Do triedy vojde učiteľka stará rašpľa, ktorá sa na túto školu dostala len preto lebo iný učitelia angličtiny už neboli na výber. Sadla si na stoličku a pozrela po celej triede. Samozrejme sa pohľadom zastavila na mne. "Dobrý." pozdravím a vyvalím na ňu úsmev. Tá len na mňa zazrie a venuje sa tam svojej učebnici. "Hinata!" ozve sa zrazu zdola. Kuknem z okna a koho nevidím môjho bratranka Nejiho. "Ty hnusa! Prečo nie si v škole?!" zakričím naňho. "Idem k zubárke!" povie a nahodí na mňa úsmev a lá reklama na zubnú pastu. "Ozaj večer v parku a buď tam na čas!" zakričí. "Neboj budem a dúfam, že ti bude musieť trhať zuby!" Neji sa na mňa s úsmevom pozrie. "Nebude! Takú radosť ti nespravím." povie a už páli ďalej. Mám hrozne rada Nejiho obidvaja sme také čierne ovce našej rodiny. Až na jeden malý rozdiel Nejiho otec nie je padnutý na hlavu. Neji si s ním dobre rozumie správajú sa k sebe ako super kamoši. To nie ako môj otec...vždy vážny. "Hinata Hyuga si normálna." ozve sa zrazu učiteľka. "Áno prečo sa pýtate?"

"No mne sa nezdáš."

"To je už váš problém.".

"Aj sprostosť je dar Boží." povie učiteľka. "Však vy ním oplývate až moc." odbijem ju. Celou triedou sa ozval rehot. Učiteľka na mňa zazrie. "Hinata Hyuga mám taký pocit, že pôjdeme za riaditeľkou."

"Kľudne aj tak sa v polke cesty otočíme naspäť." zase rehot. "TAK A DOSŤ!" vrieskne učiteľka a rozmýšľa aký trest by mi vymyslela. Vtom jej pohľad padne na triednu knihu. "Choď toto zaniesť do vedľajšej triedy. "ČOŽE?!" vyhŕknem zo seba. Naša a vedľajšia trieda sú už oddávna najväčší rivali a nepriatelia. "Počula si." s frflaním zoberiem triednu knihu, tresknem dvermi a už sa poberám do vedľajšej triedy. Ani nezaklopem len tam vletím. Práve majú nábožko. Učiteľka na mňa vyjavene pozrie. Šmarím jej knihu na stôl a poberám sa naspäť. Pohľad mi padol na Sasukem Uchihovi, ktorý sedí s Karin a na blonďavom chlapcovi s modrými očami, ktorý sedí s Karininou kamoškou. "Trochu slušnosti mladá dáma." ozve sa učka, ktorej kniha skoro pristála na hlave. Zastavím sa pozriem na ňu ako tela na nové vráta. "Vráť sa späť a zopakuj to ešte raz ale slušne." povie. Vrátim sa k nej zoberiem si triednu knihu a podám jej ju naspäť. "Nech sa páči." vystrúham úsmev. "Ďakujem." zazrie na mňa. "Máte začo." poviem. Všetci naokolo sa snažia zamaskovať smiech. Nečakám na jej reakciu a poberám sa preč. Pohľad mi zas padne na blonďákovi. Usmial sa a žmurkol na mňa. Ja mu namiesto úsmevu ukážem môj prostredný prst, tresknem dvermi a vyberiem sa naspäť na hodinu angliny. Zvyšok na dňa v škole ubehol celkom v pohode až nato, že sme s Ino a TenTen stále museli utešovať Sakuru, ktorá bola na depky z toho, že Sasuke chodí s Karin. Ozval sa zvonec a ním končí posledná hodina. S babami sa poberáme na obed. Na obede máme už znárodnený jeden stôl, za ktorým vždy sedávame ale... "Tá ku... Karin sedí za naším stolom." povie zhrozene TenTen. Za stolom, za ktorým vždy sedávame my sedí teraz Karin a jej kamošky. Chvíľku rozmýšľam a dostávam skvelý nápad. "Baby nasledujte ma." poviem a s lišiackym úsmevom sa poberám za Karin.