Tsuki-chan

Death Note Netflix je absolútna sračka. A ja úprimne neviem čo je horšie, že režisér tejto katastrofy si myslí aký skvelý film vytvoril alebo niektoré tie recenzie na ČSFD kde nejaké individuá tvrdia aká je táto adaptácia "brutálne dobrá zábava" a Wingard je úžasný režisér. Tento film je ostrasný a Wingard v živote nenatočil nič dobré. Ešte predtým než začnem svoju recenziu vás na začiatok upozorňujem, že túto adaptáciu budem porovnávať s anime a keci typu: "To nemôžeš! Tento film nemá s anime skoro nič spoločné, musíš to porovnávať ako samostatné dielo!" si láskavo strčte do riti. Wingard mal tú drzosť "požičať" si postavy z anime: Lighta, Ryuka, L a Watariho. Napodobnil príbeh tejto anime len oveľa, OVEĽA horšie a ešte to aj celé nazval Death Note. Keby chcel spraviť vlastné dielo, ktoré dokáže obstáť samé o sebe mal to nazvať inak a vytvoriť nové originálne postavy, miesto toho ťaží z veľkej slávy, ktoré zožalo anime takže porovnávanie je tým pádom na ...

Už ani neviem dávať poriadne názvy svojim článkom, nuž...čo už so mnou. Ahojte, dlho sme sa nevideli a tým dlho myslím celé leto. Rada by som vám dala poriadny dôvod preto prečo som kašľala na blog celé leto. V podstate by som si mohla nejaký vymyslieť, ale to nechcem. Pravda je taká, že sa mi proste nechcelo nič písať, nič pridávať, nič riešiť. A keď to tak píšem viem, že to znie pekne hrozne. V podstate som blog zanedbala lebo sa mi nechcelo vymýšľať články a pridávať fanfikcie. Ale nebojte sa blog nie je jediné čo som zanedbala. Toto leto som zanedbala všetko čo sa len dalo. Potom čo som skončila skúšky a po brigáde, ktorá trvala mesiac som upadla do akejsi letargie. Nechcelo sa mi chodiť von, vymýšľala som si hocijaký dôvod len aby som sa nemusela socializovať s ostatnými, prestala som čítať knihy, písať (čo je moja najobľúbenejšia činnosť a najväčší koniček), vytvárať videá, prestala som proste robiť hocičo čo som predtým rada robila. A neviem prečo. Zrazu akoby ma nič z toho neba...

UPOZORNENIE: Článok obsahuje dôležité spoilery z Killing Stalking, Oyasumi Punpun, Redemption Camp, Gangsta., Cruel Kiss of Stockholm a Okane ga Nai. Článok taktiež rozoberá témy ako psychické a fyzické týranie, znásilnenie a duševné choroby. Ak sú vám tieto témy nepríjemné, prosím, článku sa vyhnite. Killing Stalking je manhwa, ktorú asi tak pred necelým rokom potom čo skončilo Yuri on Ice objavil ten istý fandom pretože sa už nemali nad čím rozplývať keďže MAPPA im ukázala prostredný prst a rozhodla sa radšej spraviť 2.sezónu Rage of Bahamut kde sa homo páru dočkajú asi tak ako snehu v lete. Preto potom čo vyhlasovali ako zbožňujú YoI lebo: "Reprezentuje zdravý vzťah dvoch hemosexuálov," skočili rovno na Killing Stalking pretože obidve diela sú si veľmi podobné. A tým podobné myslím to, že obidvaja hlavní hrdinovia majú čierne vlasy...a to je všetko...žiadná iná podobnosť tam nie je. Killing Stalking je príbeh o psychicky narušenom stalkerovi Yoonbumovi posadnutým mužom me...

Kým ostatní riešia zaujímavejšie diela ako je Berserk a či Casca nakoniec zradí Gutsa (určite áno), my sa presunieme do hlbšej, nudnejšej a oveľa obohranejšej diery, ktorou je Boruto. Môj vzťah k anime Naruto je trpko sladký. Na jednej strane mi moja nostalgia k nemu bráni ho úplne nenávidieť a to malé dievča vo mne, ktoré ho kedysi tak rado pozeralo ho stále miluje, no na druhej strane si je tá druhá časť plne vedomá, že ako roky plynuli sa Naruto premenil na totálny bullshit, ktorý si sral do vlastnej huby a Štvrá Shinobi Vojna bol klinec do rakvy tomu všetkému. Preto som bola voči Borutovi veľmi skeptická. Hlavne potom čo som videla aj film. Ako som spomínala v mojej recenzi na film prvá časť filmu sa mi veľmi páčila keďže bola zameraná na konflikt medzi Borutom a Narutom, ich narušené vzťahy a taktiež na pokusy obidvoch tieto narušené vzťahy napraviť. No druhú časť filmu kde sa to všetko náhle rozpadlo hlúpym únosom Naruta a ešte hlúpejším finálnym bojom, po ktorom sa všetko zázrač...