Tsuki-chan

Toto zhrnutie je o Bankai, ktoré nikdy nefungujú, o neschopných ženských a o mojich obľúbených párikoch, ktoré sa nikdy nestanú skutočnosťou. Dlho sme sa nevideli pri zhrnutí Bleach? Chýbalo vám to? Jasné, že nie, veď po pravde ruka hore kto ešte číta Bleach! Myslela som si, tá jedna ruka tam vzadu čo sa hlási máš môj rešpekt. Takže najprv som si hovorila, že nebudem ani zhrnutia robiť lebo to by som sa znovu musela pozrieť na tie kapitoly a to sa mi nechce, ale nakoniec som si povedala, že to nejako zhrniem, aj tak sa tam toľko toho nestalo, alebo skôr, nestalo sa tam nič také čo by som ja alebo vy v komentároch nepredvídali už minimálne rok dozadu. Len tak medzi rečov, Ukitake a Kyourak nám ukázali svoj Bankai, ale po pravde to tam bolo tak rýchlo za sebou vsunuté, že to človek ani nejak extra nezaregistroval a rýchlo zabudol v čom vlastne tá ich sila spočívala. Lebo naozaj Kubo nám to šľahol do ksichtu, že: "Na, tu je jeden Bankai a tu druhý a teraz sa presuňme naspäť k Ichigov...

Už trochu dávnejšie som bola na blogu kde mala Petrika článok na tému: hejtované/ milované prevažne hl. hrdinky, ale aj hrdinovia z máng a anime , kde rozoberala hlavne anime hrdinky, o ktorých si myslí, že sú dobré a ktoré naopak ako charaktery úplne zlyhávajú. Len nedávno som si čítala jeden podobný článok kde sa písalo, že anime hrdinky sú často reprezentované ako slabé, neschopné, hlúpe, slečny v núdzi a fanservice objekty. Povedala som si, že z toho teda vyťažím a začnem na blogu s projektom: "Searching for the worst" (hľadanie toho najhoršieho) kde by som sa vás v článku spýtala, ktoré hrdinky považujete za tie najhoršie a prečo? Potom by sme si tieto hrdinky, ktoré by ste mi vypísali rozobrali v následujúcich článkoch. Ale potom sa niečo vo mne ozvalo, nejaký malý hlások a ja som začala rozmýšľať (po veľmi dlhej dobe). Je jednoduché robiť si srandu z postáv, ktoré nikto nemá rád, je to tak jednoduché ako sa vysmievať z anime, ktoré každý pozerá len preto lebo vedia ak...

No takže nebola som tu dosť dlho ako tak pozerám...za Apríl tu vydím jeden pridaný článok a toto bude druhý a to bude 25. apríla. Vau, Tsuki lámeš rekordy. Myslím si, že je na čase podať hlásenie čo sa so mnou deje. No takže mala som skúšky a doteraz som pracovala na bakalárke lebo do tohto piatku ju mám školiteľovi odovzdať už skoro celú a nemám...nuž...nemám skoro nič z praktickej časti. A ešte k tomu som musela vypracovávať štátnicové otázky, ktoré sme si v triede rozdelili, myslela som, že stačí keď to urobím až potom keď už budeme mať ako tak po bakalárkych prácach ale nieeeee bifli v triede si dupli nohou, že to má byť čo najskôr hotové lebo sa nemajú z čoho učiť. Takže na tom som tiež robila. Blog som nevidela ani zdiaľky a ešte som neobiehala ani ostatné blogy, prepáčte napravím to ale až v sobotu keď budem mať aspoň nachvíľku čas a chuť lebo teraz sa mi po pravde ani nechce. Keď už mám večer konečne čas sama pre seba radšej si pozriem nejaký seriál alebo hrám nejakú hru. Ja vi...

Sailor Moon Crystal bol strašný fail, myslím tak veľký fail, že sa slovo "Crystal" začalo medzi jej fanúšikmi používať ako nejaká nadávka, pretože keď ste povedali v Sailor Moon komunite toto magické slovíčko, všetci si automaticky spomenuli na toto: A toto: A kto by už len zabudol na toto: Tento je môj obľúbený: Oh, yes... Keď niekedy náhodou pri nejakom anime uvidíte v komentároch slovné spojenie: "Crystal kvalita" znamená to, že anime, ktoré práve pozeráte má otrasnú animáciu. Chcem tým povedať pozrite na toto: A to je obal pre blu-ray na ktorom sa postava ani nehýbe takže by nemalo byť až tak hrôzostrašné pre profesionálneho umelca nakresliť ju bez viditeľných chýb. Poviem vám keby mi blu-ray s takouto obálkou na vrchu prišlo domov spálila by som to pritom akoby mi do pozadia hrala pesnička od Bastille s názvom Things We Lost In Fire. Na druhej strane mi to dáva nádej, že aj človek tak čaptavý s obidvoma rukami ľavými ako ja sa môže stať animátorom pre profesio...

Tak som sa na Vianoce rozhodla, že je na čase kúpiť si nejakú hru na moju PSVitu, ktorá v kúte zapadala prachom. Dopočula som sa, že akurát mali v PS Store zľavu na dve otome hry: Norn9 a Code: Realize, tak som si povedala, že po Amnesii by som mohla dať šancu nejakej ďalšej takejto hre. Pôvodne som si chcela kúpiť Norn9 lebo to vyzeralo zaujímavejšie, ale po recenziách, ktoré zneli: "Nekupujte si to, je to klišoidná sračka, kúpte si radšej Code: Realize," som sa rozhodla pre tento titul. A neľutujem. Code: Realize by som mohla prirovnať k Hakuoki pretože je robená na podobný štýl hrania, no narozdiel od Hakuoki mala oveľa zaujímavejšie postavy, lepšie vymyslené prostredie a hlavne TÚ NAJLEPŠIU OTOME PROTAGONISTKU akú som doteraz zažila, áno, myslím to smrteľne vážne. Rýchle zhrnutie príbehu: Nachádzame sa v steampunk verzii Londýna, naša hlavná hrdinka Cardia žije sama opustená v dome ukrytá v horách a čaká na návrat svojho otca pretože jej tak povedal, dokonca jej ešte ...

Takže hlavné route začína potom čo Arsène Lupin so svojim parťákom Impey Barbicane ukradnú Cardiu spod nosa kráľovskej gardy. Cardia, ktorá doteraz žila sama v dome nemá skoro žiadne spomienky, pred dvoma rokmi sa totižto prebudila z dlhého spánku a nedokázala si na nič čo sa dialo predtým spomenúť, našla si list od otca, v ktorom sa písalo, že dom nemá nikdy opustiť a musí byť navždy sama bez toho aby spoznala lásku pretože je monštrum, ktoré má v sebe jed a len by priniesla skazu ostatným. Arsène Lupin sa jej prizná, že ju ukradol garde aj preto lebo je spojená s Isaacom Beckfordom, ktorý je jej otec a on ho hľadá. Cardia, ktorá chce zistiť viac o tom kto je a prečo má v sebe jed sa im rozhodne pomôcť. Po týchto udalostiach ju prepašajú do Londýna, no Cardia sa im v jeho uliciach stratí. Samozrejme ako dievča, ktoré skoro nikdy neopustilo svoj dom je dosť naivná a začne následovať muža, ktorý jej sľúbi pomoc, ten ju však zavedie do temnej uličky a pokúsi sa ju znásilniť, no Cardia má...