Tsuki-chan

Pred nedávnom som sa dostala k jednej manga, ktorá sa volala Koizora. Na internete ju odporučili s tým, že je síce smutná, ale s dobrou romantikou. Keďže to nebola veľmi dlhá manga rozhodla som sa to prečítať, čo bola moja najväčšia chyba za tieto karanténe týždne. Pretože jediná vec čo bola na tomto diele smutná je to, že si niekto myslí, že má dobrú romantiku. Príbeh je typické klišé shojo. Hlavná hrdinka klasická nudná Mary a lá "nie som ako ostatné dievčatá, uwu," sa zaľúbi do toho najväčšieho chuja, ktorého mohla na škole zohnať a tak začína ich dosť otázna romanca plná psychického násilia a do istej mieri aj fyzického z jeho strany a celá táto nechutnosť je romantizovaná lebo to robil preto "lebo ju má rád a chcel ju chrániť lebo si zaslúži lepší život ako s ním." Ale o tom tento článok nie je, tento článok je o inom probléme často reprezentovanom hlavne v shojo žánry. Rivalita medzi ženami o chlapa. Prečo som hore spomínala Koizora? No hlavne kvôli tejto riva...

UPOZORNENIE!!!! Neznášam Sesshomaru a Rin párik takže ak ste zástancom tohto páriku a nechcete vidieť ako pol článku naň kydám nečítajte alebo postupujte na vlastné riziko. Taktiež veľký spoiler z manga Usagi Drop. Ach, áno, len ďalší pokojný deň v karanténe. Pokiaľ som neotvorila sociálne siete a odvšadiaľ na mňa nevyletelo, že Inuyasha sa po pár rokoch vracia s novým pokračovaním, ALE tentokrát s ďalšou generáciou. YEEEeeeeeeeess..... Totálne ma to vytočilo. Tak, že som sa sem prišla vyfiltrovať. Neznášam tieto "next generation" pokračovania. Vyslovene ich NENÁVIDÍM! Prečo? Lebo to vždy poserú! Nová generácia deciek je vždy o ničom lebo je ako cez kopirák taká istá ako tá stará generácia. Hlavné postavy z originálu vždy zničia lebo ani sila hlavných hrdinov ich nepripravila na to byť rodičmi a vždy sú otrasní v staraní sa (v ich prípade skôr nestaraní sa) o svoje deti čo mi o nich ako o charakteroch úplne pokazí dojem. Žiadna séria nikdy nevie spraviť dobré pokračovanie s n...

Nenávidím žáner isekai. Nič horšie ako hlavný hrdina, ktorý je v skutočnom živote lúzer prenesený do fantasy sveta kde mu zrazu všetci bozkávajú nohy. Na jednej ruke by som spočítala isekai, ktoré by stáli za zmienku. Vždy som sa vyhýbala isekai žánru ako Naruto svojim rodičovským povinnostiam, ale nedá sa predtým utekať večne pretože Yutube Recomendation je silný nepriateľ. Aj keď sa ho snažíte ignorovať nakoniec neodoláte. Tak som spoznala nový druh isekai žánru. Vďaka youtube videu na manhwu Who Made Me Princess, tiež známu ako aj Suddenly I Became Princess. Tento poddruh isekai je známy jednou spoločnou črtou: Hrdinky zomrú vo svojom svete a narodia sa v inom neznámom, ktorý je z knihy, komiksu alebo hry, ktorú hrali. No nenarodia sa ako hlavné postavy, ale záporáčky alebo vedľajšie postavy, ktorých osudom je vždy zomrieť. PRÍBEH Lee Ji Hye jedného dňa v robote nájde knihu s názvom "Lovely Princess". Dej tejto knihy je o dvoch princeznách. Prvorodená Athanasia, ktorej mam...

Ani neviem akoby som tento článok nazvala, ale rada by som sa vyjadrila čo sa so mnou posledný rok dialo a prečo blog stagnuje. Takže potom čo som úspešne doštudovala začala som robiť v cestovnom ruchu, a to v cestovnej kancelárii (vzhľadom na terajšiu situáciu veľmi na p*** rozhodnutie). Prvé 4 mesiace boli najhoršie a v podstate práca s ľuďmi je na kkt tak celkovo (vyhýbajte sa jej). V práci bývam do večera, potom prídem a som rada, že som a po dlhom dni neustáleho počúvania a rozprávania sa s ľuďmi sa mi nič nechce. To je v podstate dôvod prečo som prestala na blog písať, nechcelo sa mi ani len otvárať word. Anime som úprimne nepozerala skoro vôbec. Potom mi zdochol môj notebook. Nový som si kúpila pred 3 mesiacmi čo som celkom dobre vyčíhala lebo teraz by som si už nekúpila nič. Čo sa týka karantény prežívam ju v pohode, konečne sa mi vrátila chuť aj blogovať takže to vnímam ako pozitívum. Prídem asi síce o prácu keďže už nám šéfko písal, že potrebuje s každou z nás volať samostatn...

"Keby bolo možné Bleach vytvoriť ako live action film potom by som nekreslil manga, pretože chcem vytvoriť niečo čo môže byť prevedené len v manga podobe," -Kubo Tite, Shonen Jump interview z roku 2006 (keď mal ešte prachy a Bleach bol slávny) V poslednej dobe má Netflix pocit, že musí každé anime pretvárať do live action- lebo doteraz im to vždy vyšlo úžasne. Takže si povedali, že potom nehoráznom fiasku z Death Note a Full Metal Alchemist urobia ďalšie live action. Tentokrát Bleach. Je Bleach dobrý live action film? Nie, nie je. Aj keď teda je to určite jeden z tých lepšie spracovaných live action filmov podľa anime. Čo teda nehovorí za veľa keďže jeho konkurencia je pár holyúdskych filmov kde sa američania všetkých možných rás okrem tej azíjskej hrajú na japancov pričom im absolútne uniká pointa originálných diel keďže sa snažia pchať do riti obrovským masám ľudí a ďalších pár kde sa japonci, ktorí nevedia urobiť dobré CGI efekty aj keby na tom závisel ich život, hrajú na...

Po sto rokoch prichádzam na blog s dojmami na one-shot Burn the Witch. Prídavok Kuba Tite k Bleach svetu a poviem vám, bude to jazda. Takže sa pripútajte. Ja potom čo som dočítala Burn the Witch: Nie je na tomto blogu žiadným veľkým tajomstvom, že nie som veľkým fanúšikom Kuba Tite. Chcem tým povedať, že náš vzťah je veľmi komplikovaný. Mal svoje svetlé stránky, ale väčšinu rokov som sa ho držala len zo zvyku a aj keď mi veľa ľudí hovorilo: "Tsuki je na čase ho nechať ísť, pozri na neho, nič dobré ťa už s ním nečaká," ja ako taká krava som si nedala povedať. A potom keď už aj ukončil Bleach som sa k nemu stále vracala akoby som čakala nejaké zázračné zmŕtvychvstanie tohto stroskotaného vzťahu. Toto sú moje dojmy na one-shot Burn the Witch a.k.a. Shitty anime times in Hogwarts a.k.a. Little Witch Academia was cool so I took the concept and shit all over it. Predom upozorňujem, že mám už nejaké to promile alkoholu v sebe aby som sa touto katastrofou vôbec preluskala takže prípa...